Dom neďaleko Kirigakure

"Neviem či môžem ale sľubujem ti že ja ťa neopustím aj keby ... aj keby sme sa rozhádali a boli len kamaráti a tak ostanem pri tebe a neopustím ťa sama vieš že sme sa vždy nejako našly .
Sama nebude nedopustím to ....
A ak ťa nechal tak nezaslúži si aby si ho hľadala nech má akékoľvek dôvody mal aspoň povedať prečo a ako ... "
Ako som ju obýmal som ešte šeptol .
"No ták Yuuki neplač ... hej ?
Uvidíš že aj keď sa dávnejšie stávalo že ťa opúštali teraz to bude iné ."

Pozerala som sa dolu no uvedomila som si čo mi chce povedať. Otočila som sa a objala som ho. Gomene! Sľúbila som si že nebudem plakať ... a plačem stále ... gomenasai ... Opakovala som a snažila som sa neplakať. Ono to bolí ...

"Ja viem ... a mrzí ma že ti nemôžem nejako pomôcť ."
Na nejakú chvíľu som nehovoril nič ale potom som ešte povedal .
"Ak ... ti plač pomôže nieje zlý ale ak je to plač bolesti ten je lepšie zahnať aj keď pocity idú von ."
Ja som vedel o čom som hovoril keď som bol menší bol som "citlivejší" než teraz alebo skôr som si v tedy aj ja poplakal ale o tom nevie aj tak nik .

Zavrela som oči, jeho slová sa mi vrývali do pamäte ako ostrí nôž. Už keď som bola malá často som plakala lebo som bola iná než ostatný. Dokázala som sa zmeniť na vodu hocikedy aj keď ma len málinko poškriabali. Plakala som pretože som chcela byť normálna. Pamätám sa že som nechcela mať ani chakru ani žiadnu silu, chcela som byť len JA, nie ANBU. Život ale dokáže pomotať veci. Ja ... som šťastná že tu teraz si ... so mnou ... že ma neopustíš ... že ... že sa na mňa kvôli niečomu nehneváš a berieš ma takú aká som .... Poviem do ticha a prestanem plakať. Len ticho stojím v jeho náručí.

"Ja som ťa bral už od začiatku takú aká si lebo to isté si urobila aj ty ... "
Povedal som , to takto keďže keď bola malá ako som ju pri sebe videl tak neplakala a aj keď sa somnou aj hádala aj tak sa mi neotočila chrbtom .
Mojou rukou som prešiel po jej a potom ju jemne zovrel .
"Naozaj ... ti teraz tu sľubujem ... že ťa neopustím preto prosím už kvôli tomuto neplač dobre ?
Lebo sama neostaneš za to ti ručím ... aj keď viem že jeden človek je málo ale aj Aiko bude tiež s nami ."
Nakonci som chcel troška odľachčiť situáciu .

Saah tiež ... Zasmejem sa. A sám vieš že Aiko ma nemá rada ... Usmejem sa.

"Nóó to tak nieje len ona žiarli ... uvidíš ako mi naloží za to že teraz nieje pri mne no budem mať čo od nej asi počúvať ."
Bol som rád že sa už usmieva preto som sa tiež usmial .
"A čo Saahovi nevadím mu ja ?"

Nevidí v tebe asi konkurenciu. Vyplazím mu jazyk. A nediv sa, na Aiko tak trošku žiarlim aj ja ... ale len trošku!

"To fakt ?
A tak to mi nevadí také tygrisko by som nechcel mať za nepriateľa ."
Zasmejem sa a dodám .
"Aby si neprišla o jazýček mám dobré reflexi ."

Znovu som vyplazila jazyk a zasmiala som sa. Ale musíš dávať pozor ... nie je moc nadšený ... Povedala som potom a usmiala som sa.

"Takže ti ho máš vážne ukradnúť ?
Alebo si ho chytiť ? "
Poviem najprv a potom dodám .
"Tak ... bude sa asi musieť zmieriť že teraz si moja a nedám si ťa ."
Poviem hrdo a k tomu som ju ešte obýmal .

Hmm? Tak to budem mať pri sebe už tri mačky? Oh, teda dvoch kocúrov a jednu mačku? Zasmejem sa trošičku. Hmm, niekto to berie z hrdosťou ... Prejdem mu rukou po líci.

Ušiská ... ? Veď máš krásne ušká! Poviem mu a nafúknem sa.

"Ale no nenafukuj sa .... "
Prstami som z oboch strán ako bola stlačil jej líčka XD

Zasmiala som sa a omotala som si pramienok jeho vlasov okolo prsta. Usmiala som sa pre seba. Vieš že ... na toto som čakala tri roky ... ? Poviem do ticha a jemne sčervenám.

"3 roky ?? .. to váážne ?"
To som bol takýý nevšíímavý ?
"No mne sa to ale akosi nezdáá ... to som až taký bol slepý ?"
Aj tak som pozeral k jej tváričke ktorá nabrala farbu .

Mal si oči pre Aiko predsa ... a ja som odišla k ANBU nie ... ? Uškrnula som sa trošičku.

"Tak kto vie .... možno keby v tedy lepšie otvorím oči ale tak ani zas teraz nieje až tak neskoro aj keď 3 roky je dlhá doba ... to vážne od v tedy si o mňa mala záujem ?
Práve o mňa ?"
Predsa len niekedy to moje chovanie ...

Hai ... nik iný nebol podla môjho gusta ... Usmiala som sa. Aj keď niekedy si ma vedel vytočiť! Ale len niekedy ...

Nepreháňaj! Vždy si ju nemal! Vyplazila som naňho jazyk. On by sa ani ... nik lepší nenašiel .. Otočila som hlavu na bok a sčervenala som.

Ako som čul čo povedala tak ma trocha dostala .
Milo som sa na ňu usmial a pobozkal ju .
"Ďakujem .... "
Bol som čím ďalej tým viac rád že ju mám a to som ju mal naozaj veľmi rád .

Bozk som mu oplatila no potom som sa spýtala. A začo mi ďakuješ ... ? Veď to je samozrejmosť ... aj keď som ti niečo nepovedala ... niečo veľmi dôležité ... Poviem potom.

Pozeral som jej do očí .
Bol som zvedavý čo to je .
"A ... čo to vlastne je ?
No a mám ti za čo ďakovať ... ti môžem z istotou povedať ."