Dom neďaleko Kirigakure

"Nevím...právě to půjdu zjistit a ne,nechoď se mnou nechci.aby sis zničila život."
Dal jsem jí letmou pusu na tvář.
"Už budu muset jít."

Onii-san! To nie je pravda ... nezničila by som si ho ... nechoď ... nechoď preč ... Chytila som ho na plášť a nechcela som ho pustiť.

"Nedělej mi to prosím těžší...To Kirigakure vyvraždila můj klan..."
Řekl jsem se sklopenou hlavou.

K-Kirigakure ... ? Oni ... oni to urobili ... ? Roztriasla sa mi ruka.

Vrátiš ... sa .... ? Budem tu na teba čakať .... Onii-san ... Skrútim pery do úsmevu no rozplačem sa. Odchádza, chcem ísť s ním .... kso sľúbila som si že už nebudem plakať!

"Jednou se Kirigakure pomstím...Sbohem."Otočil jsem se zády a odcházel pryč.

Ja som sa len prizeral nevošiel som im do toho ale už teraz som toho týpka nemal ráád ani troška .
Čakal som ako sa to vyvŕby .

Rozbehla som sa za ním. Znovu som ho chytila za plášť. Plakala som. Ja ... nechcem ... Onii-san ... a zistil si prečo .... ? A zistil si niečo aj o mne ... ?

"Bohužel ne...Prosím zbytečně to neprotahujme,bolí to čím dál víc."
Usmál jsem se na ni.
"Začni žít svůj život od začátku a užívej si ho plnými doušky."

Pokrútila som hlavu. Ako by som mohla ... !? Ako .... Kiri zničila tvoj žívot .. ono to bolí ... Sklonila som hlavu.

Ja som podišiel tak bližšie aby som len čul ale nič viac ... ja som predsa len nemohol vedieť čo úplne sa presne stalo .

"Můj,ne tvůj,ty ho máš celý před sebou."
Usmál jsem se.

Si môj Onii-san ... je jasné že to bolí ... veľmi .... Pustím ho a spadnem na zem, kusnem si do pery a prejdem si rukou po boku z ktorého sa začne valiť krv. Nie je jej veľa a môj čierny top ju pekne zakrýva.

Skloním se k ní.
"Jsi v pořádku ?" Pak jsem ji vzal do náruče a donesl k Minaovi.
"Postaráš se o ni ?"

Ja som ju zobral no k nemu som pozrel nepriateľsky .
"Áno ... postarám sa o ňu ... "
Vôbec som nechápal prečo takto reaguje prečo toto všetko .

"Díky...Starej se o ni dobře,je to hodná holka..."
Otočil jsem se a odešel pryč.

Plakala som, nie od bolesti ale od toho že Kenji odchádza. Chytila som sa Minaovho kimona a stisla som ho. Po chvíľke ale stisk povolil. Privrela som oči a pozrela som sa na Kenjiho. Onii-san ... Zašepkala som, zavrela som oči a oprela som sa o Minaa. Zaspávala som.

(Přesun)

Ja ja som ju v objatí jemne stisol aby nespadla alebo tak .
Možno to bola akási jej rodina alebo tak no ja som ho asi nikdy nevidel alebo si ho nepametal čo je dobre .
Podľa mňa .
Preniesol som ju niekam kde som videl postel tam som ju položil a sadol som si k posteli bola nízka takže som na ňu videl opieral som sa rukami a pohladil ju po tvári.
Chcel som aby jej bolo dobre a nie plakala a mala v sebe pocity aké boli pred chvíľou tu v nej .

Pootvorila som oči, bolo strašne studené ráno. Cítila som sa ako po vojne. Povšimla som si Minaa a musela som sa pousmiať. Zdalo sa mi že spal. Vymotala som sa z postele a odkráčala som do kúpelne. Musela som sa umyť, trošičku som si ale poplakala. Kenji ... Onii-san ... Hneď ako som vyšla zo sprchy prezliekla som sa a potom som šla do kuchyne začať niečo variť, a umyla som riad.

Ja som sa zobudil a všimol som si že už tu Yuuki nieje .
Postavil som sa na nohy a bol som trocha rozlámaný .
Prešiel som sa po dome a šiel som vyhľadať Yuuki.
Všimol som si že už je hore a ako bola chrbtom mne ja som k nej pomaly dokráčal dal som si pozor že teraz nerobí niečo kde by sa mohlo niečo rozbiť a keď som bol u nej blízko som ju objal.
"Dobréé .... ránko "
Povedal som keď som ju mal pri sebe .

Oprela som sa oňho a vydýchla som si. Dobré aj tebe .... gomenasai za včerajšok ... že som tak ... že som odpadla a ty si sa pohodlne nevyspal ... Poviem mu a kusnem si do pery.

"Neospravedlňuj sa za také hlúposti ... veď si skolabovala ... neviem čo presne alebo prečo sa to včera delo ale keď neviem či si ti niečo také môžem dovoliť ale s tým človekom by si nemala rozprávať ... možno sa dávno niečo stalo ale ... nechcem aby si trpela a pri tom ako tu bol sa tak stalo .... "
Pevnejšie som ju objal hovoril som vážne možno v hlase bolo znieť že už od teraz toho týpka nemusím a že o ňu strach mám .

Bol to môj brat ... zistil že mu Kirigakure vyzabíjala klan ... odišiel a opustil ma, zase ... Sklonila som hlavu a ruky som spustila vedľa seba. Je to môj nevlastný brat ... dali ho na akadémiu neskôr než mňa a pritom sme rovnako starí. Odišiel rok pred smrťou rodičov ... a nechal ma tak ... preto som sa pridala k ANBU aby som ho našla ... prišiel, povedal mi pravdu a ... odišiel zasa ... Po tvári sa mi začnú kotúľať slzy. Ľudia asi milujú keď ma môžu opúšťať ... všakže? Chytila som sa jeho rúk a plakala som.