Tréninkové místnosti

"Ehm a ja som Jounin ale tuším sa dám aj ja k Oininom tam musí byť takýý kľud a Aiko je flexibílna kľudne môže byť veľká alebo malá ešte vie aj lietať takže sa tvojej príšerke vyrovnáá a ja ju mám od narodenia takže ju nenahradním ničíím ."
Potom som sa poobzeral po okolí .
"Tak poďme odtiaľto preč niekam kde teda nebude nikto mne to problém nerobí ."

Aiko znie ako príšerne ... nudné zviera ... Uškrniem sa a pozriem sa na Kenta'shiho. Kenta'shi, pozdravuj svoju sestru ak ju uvidíš ... a maj sa! Usmejem sa a odbehnem preč na Saahovi. (Presun)

Ja som sa rozbehol za nimi to čo povedala to som jej chcel vráátiť .
Nikto nebude uráážať moju Ai !
(presun)

Ahoj. Povedal som a postavil som sa zo zeme. Mal by som ísť nájsť toho môjho senseia. Ale nechce sa mi. Radšej si zatrénujem. Usmial som sa a pustil som sa do figuríny a trénoval som taijutsu.

Dobehla som na tréningové pole a vydýchavala som sa. Saaha som už dávno odvolala. Zdvihla som si vlasy nahor a natiahla som si rukavice. Videla som boxovacie vrece. Začala som si na ňom teda vylepšovať svoje taijutsu.

Dal som si krátku pauzu, kedže som do tej figuríny útočil už nejakú dobu. Oddychoval som na vetve stromu kde som ležal. Pozoroval som jazierko ktoré bolo neďaleko. V jazierku bol odraz mesiaca. Potom som začul nejaký hluk. Bola to Yuuki ktorá si pravdepodobne vybíjala zlosť na boxovom mechu. Na tvári sa mi objavil úsmev. Len som ju potichu pozoroval.

Udrela som posledný krát a vrece sa v strede nadtrhlo. Už ma boleli ruky, preto som kráčala k jazierku. Sadla som si k nemu a pozorovala som ho. Potom som si z bolesťou dala dole rukavice a namočila som ubolené ruky do vody. Sykla som od bolesti no musela som to vydržať. Bok ma bolel stále viac a viac, ale liečiť som si ho nemohla.

Zoskočil som zo stromu pri Yuuki. Ahoj. Usmial som sa na ňu. Videl som, že ju bolia ruky. Predsa len do toho mechu dávala pekné šupy! Yuuki, ak by som sa mohol spýtať, kto bol ten chalan čo tu bol?

Počula som ho a otočila som hlavu. Ahoj! Poviem mu z úsmevom. To bol Minao Yajuu, myslím že to bol tvoj sensei. Chceš o ňom vedieť niečo viac? Spýtam sa ho, ruky ešte ale nevyťahujem aj keď to bolí.

Tušil som to. Áno, chcel by som sa o ňom niečo dozvedieť. Predsa len je to môj sensei! Usmial som sa a posadil som sa na zem.

Vytiahla som ruky von z vody a lepšie som sa posadila, spojila som ich a liečila som si ich. No tak, má 19, sústreďuje sa na Ninjutsu, Taijutsu a Kendo. Hmm, je to flegmatik, a strašne často mení povahu. Hmm, je lenivý a náladový ale pokiaľ neurazíš jeho mačku tak si v pohode! Zasmejem sa keď si doliečim ruky. Kenta'shi? Máš stále rovnaký sen? Dostať sa na post Jounina? Spýtam sa ho a pozriem sa naňho.

Pozorne som počúval Yuuki. Sensei mi prišiel celkom v pohode. Hai. Dúfam, že sa mi to čoskoro podarí. Usmial som sa. A čo ty? Aký máš vlastne sen?

100%! Podarí! Len ho nezahoď! Usmejem sa a hodím sa do trávy. Pozerám sa na hviezdy. Môj sen? Hmm ... ochrániť dedinu, byť pre niekoho dôležitá ... to je môj sen ... Usmejem sa. Snáď sa mi podarí ... Privriem oči.

Nezahodím ho! Len tak sa nevzdám! Povedal som s úsmevom na tvári. To je pekný sen. Verím, že sa ti splní. Povedal som úprimne a pozrel som sa tiež na hviezdy.

Hai .. ďakujem ti! Usmejem sa. Pochybujem že si užijem veľmi veľa voľna ... obzvlášť ... ale to je fuk ... Poviem do ticha. Mala by som sa vrátiť k tréningu, a nemal by si sa vrátiť domov Kenta'shi? Myslím že sa Hitomi-sama bude o teba strachovať ... Zdvihnem sa pomaly.

Nemusí sa o mňa strachovať. Viem sa o seba postarať. Tiež som sa postavil. Tiež by som mal ísť trénovať. Musím byť silnejší! Povedal som a vydal som sa smerom k figuríne do ktorej som pred tým mlátil. Zatiaľ sa maj, Yuu! Odišiel som k figuríne a začal som do nej udierať a kopať.

Trošku z obavami som sa naňho pozerala no zdvihla som sa zo zeme. Hneď som sa ale vrátila na zem, kľakla som na kolená a vydýchavala som sa. Nevidel to našťastie.

Ja som šiel zasa smerom na trénovacie miesto a hľa ! koho som tam videl bola to Yuuki no kľačela na zemi a akosi sa mi nezdala v poriadku preto som šiel za ňou .
"Ale Yuuki tak tu si ... čože .. .stalo sa ti niečo ?"

Pozrela som sa jeho smerom no rýchlo som uhla pohľadom a zdvihla som sa. Zatackala som sa a vystrela. Nie, ja som ... len zakopla! Áno zakopla som ... Poviem mu a zasmejem sa.

Ja som k nej podišiel a pomohol som jej vstať .
"Vážne si v poriadku ?
Utečieš ... potom prídem tu kľačíš a ešte aj padneš ?
Vážne si sa ti nič nestalo ? "
Pýtal som sa teraz trocha starostlivo zasa keby viem že jej niečo je tak jej ako nerobím nič aj keď sranda nezaškodí ale ... niekedy je lepšie ak ide stranou .

Hovorím som okey! Poviem mu a zasmejem sa. Zdvihnem sa z jeho pomocou ale hneď odskočím. Mala ... mala by som trénovať ... hovorím, len som zakopla ... Usmejem sa.

"Umm ... "
Prezeral som si ju neveriacky .
A potom som sa usmial .
"Tak si trénovala somnou no ako aj teraz si uskočila a zmizla to sa ma fakt bojíš ? "
Nebola by prvá predsa len som si dávno znepriateľil pár ľudí .

Všimol som si, že prišiel môj sensei. Prestal som trénovať a zotrel som si pot z čela. Prišiel som k nim a usmial som sa. Zdravím, Minao-sensei! Povedal som a zasmial som sa. Ja som Kenta'shi. Teší ma! Podal som mu ruku.

-.-"
Keď som si ho všimol že to vie na čele mi naskočila žila .
Néééééééé !!!! ako to vie?!!!
Aiko čo som ju mal na ramene ako predtým si ho prezerala aj keď to bola mačka tak ona mi všetko schvaľovalo a aj tak zasyčala !
"Ehm zdravím ťa ... "
Ruku som mu nepodal .
"Budem rád ak tu bude keď tak nejaký rád už predom ti hovorím že nemám rád decká a nerád vyučujem takže keď sa budeš možno chcieť niečo naučiť alebo chcieť somnou vychádzať tak čo najmenej rečí ak keď tak disciplína !"

xD
Pozeral som na neho. Z toho čo mi hovoril som usúdil, že až tak v pohode nebude. Bol celkom divný. Ale nemal som mu to za zlé. Ruku som teda dal pozdĺž tela kedže o potrasenie rukou rozhodne záujem nemal. Jeho mačka na mňa syčala. Je pravda, že ma mačky moc nemusia. Ale niektoré ma majú vážne radi! Nič som si z nej teda nerobil. Zamračil som sa nechápavo keď ma nazval deckom. Bol iba o dva roky starší ako ja! A rozhodne som si nechcel pripustiť, že som decko. Ale, ale Minao-sensei, nebudte taký suchár. Predsa len som si vás nevybral za senseia a vy ste si ma nevybral za žiaka. Chcem s vami vychádzať, ale vy očividne nestojíte o to, aby ste ma trénovali. Povedal som a otočil som sa mu chrbátom. Tak ak ma nechcete trénovať, tak nemusíte. Nebudem vás predsa otravovať. Povedal som potichu a odišiel som pri figurínu do ktorej som znova začal útočiť. Z rúk mi už tiekla krv kedže som už nejaký čas mlátil do drevenej figuríny. Bolesť som nevnímal, snažil som sa ju ignorovať. Stále som do nej udieral a tak som si aj vybíjal hnev na senseia. Myslel som, že bude v pohode. A on je takýto mrzutý. Pche. Pomyslel som si a už som si ho moc nevšímal.