Obytná oblast

Ai už spala vo svojom pelechu .
"Tak ona už spíí takže by nemalo ... umm donesiem ti potom perinu len mi potom povedz či sa ti už chce spať alebo tak .. ehm a dlhšiu košeľu som nemal ale mne to akosi nevadíí ."

Ja vydržím dlho hore! Ty by si si mal oddýchnuť ... ale mám otázku! Malilinkú ... Usmejem sa no nad tým čo som sa ho chcela spýtať by som si skôr mala dať facku. Ak môžem teda ....

"Hmm ?
No tak kľudne sa pýtaj ... "
Bol som zvedavý čo sa pýtal

Hmm no ... ono to je ... umm ... taká divná otázka. Poviem mu a skloním hlavu. Kusnem si do pery no potom zdvihnem hlavu a spýtam sa ho. Vadilo by ti ... ak by som ... umm ... ti urobila potom raňajky? Alebo celkovo aby som ti ak by som mala čas ... umm varila? Mala som chuť vraziť si jednu.

Aww, takže ani u teba si nemôžem skúšať varenie? Aww ... Snažila som sa to nejako zahrať. Som baka, baka, baka! Ummm ... mala by som asi ísť ... umm možno by som tu mala prespať inokedy? Zdvihla som sa z gauča no znovu som zakopla, tentokrát to ale veľmi bolelo. Blbá rana, mala sa zaceliť už dávno! Zanadávala som a posadila som sa, priložila som si ruku na bok.

Trocha ma teraz poľakalo lebo to vyzeralo nepekne ako spadla preto som si k nej kľakol .
"Yuuki si v poriadku ?
Ty si zranená ? "
Opýtal som aj keď som si to bol istý tomu .
"Bude lepšie ak tu ostaneš ... mne tu nevadíš a aspoň sa nenudím no ale ak si zranená mala by si ísť do nemocnice ."

Nie! To si nemôžem dovoliť! Ja ... ono to je len slabý jed! To sa vylieči ... Poviem mu. Na tej misii skoro zomrel jeden náš nový člen ... nemohla som dovoliť aby si ho zato ostatný doberali tak som to schytala zaňho. Nevšimli si to ale ono to občas zabolí ... ale už to nebolí až tak veľmi! Uistím ho a usmejem sa.

"Jed ? robíš si srandu ? "
Pozrel som na ňu vážne aj keď normálne aj ona vedela že sa nestarám o ostatných vadilo mi to .
"Buď sa budeš liečiť aspoň doma alebo pôjdeš do nemocnice takto ostať nemôžeš ..."

Hovorím vytratí sa to! Je to tak už tretí týždeň ... o takom čase sa skôr či neskôr jed vstrebe do tela takže je to ok! Poviem mu a urobím to čo som robila keď som bola malá. Chytila som ho oboma rukami za tvár a do očí som mu povedala. Som ok! Tak nemaj obavy ok? Usmiala som sa a pustila som ho.

"Nie nenechám to tak čo keď to je niečo trvalé ?
To chceš celú dobu trpieť ?
Sľúb mi ... sľúb že pôjdeš aspoň nechať vyšetriť "
Hľadel som jej priamo do tváre chcel som aby s tým niečo robila .

Kľudne ti to ukážem! Ale vyšetriť nie! Dozvedel by sa to hlavný velitel a mohlo by mi to spôsobiť veľkú potupu, mohli by ma preradiť od mojej veliteľky a to nechcem! Poviem mu, znelo to skôr ako prosebný hlas. Nechcela som ísť do nemocnice, pravda bola taká že ... v nemocnici zomreli moji rodičia a ja som sa im začala vyhýbať.

Prosím ... Kusla som si do pery. Ja sa pokúsim si to vyliečiť ale ... nikoho nevolaj .. prosím ... urobím čokoľvek! Pozrela som sa mu do očí.

"Ehm ... "
Bol som chvíľu ticho a pozeral som k nej .
"Ak .. sa ti to nezlepší tak to budem musieť spraviť ešte sa ti niečo stane ."

Prosíím ... Nahodím psie oči. Ja fakt spravím všetko!

Prekvapene som sa naňho pozrela. On sa o mňa zaujíma ... ? Oh síce ... sme priatelia, len priatelia ... Priložila som si ruku na bok a nechala som si v nej prúdiť chakru. Teoreticky som sa liečila ale prakticky mi to nepomáhalo, jed bol odolný voči tomu. Potom som sa usmiala a povedala som. Už len počkám deň alebo dva a budem ok!

"Ak nie tak uvidíš budem nútený to spraviť tak že ťa tam doniesiem ja sám dobre ? "Opýtal som sa vážne ale potom som sa usmial .

Neboj neboj! Je to okay! Ja som okay! Usmejem sa a potom dodám. Zmenil si sa ... k lepšiemu ...

"Ehm ... daj pokoj ."
Poviem a uškrniem sa potom vstanem a chcem jej pomôcť .

Zasmejem sa hlasno a prímem jeho pomoc. Trošičku sa ale zatackám a tak naňho viac menej spadnem.

Ja som ju zachytil a držal u seba .
"A ako vždy si nemotorná ... "
Poviem v tichosti možno z mierným úsmevom a pozerám sa jej do tváre .

Ja sa uškrniem a vezmem si pramienok jeho vlasov do svojej ruky. No ale aspoň už mám dlhšie vlasy než ty! Usmejem sa naňho a pustím mu vlasy.

Akosi som nevedel ani ako som sa jej zapozeral do očí nevedel som sa od nich odtrhnúť aj keď som teraz chcel .
"Tak ... ale niesom dievča .
A tebe ... pristanú ... viac ."